Basnicky.sk

Keď lúčime sa v chodbe,
nastáva v mojích žilách odber.
Nie krvi, ale štastia,
nie preto, že dve deci rumu nemastia,
ale preto, že už nemôžem s Tebou ostať,
zas raz musíme svoju dávku trápenia dostať.

Trápenie a nádej sa vo mne strieda,
tu cestu domov už veľmi dobre poznám,
ulica oblečená do šeda,
nesplnených prianí a otázok plný zoznam.

Neviem čo už od Teba môžem chcieť,
keď toľko chýb som spravil,
no láska ma zachytila ako sieť,
"Ostaň s ňou!",mi moje srdce neustále vraví.

Vraví mi to veľmi hlasno,
no stále v tom nemám jasno,
asi málo sa Ti venujem,
odpusť mi všetko čo Ti vadí, to ľutujem,
no keď sa so mnou rozlúčiš posledný krát,
tak zburaš celý moj hrad.